Martin Kuruc učí tak študentov, ako aj ich učiteľov. Zameriava sa hlavne na tzv. mäkké zručnosti a mediáciu. Rozumie vývinu dieťaťa, rôznym poruchám, práci v skupinách. Aktuálne pôsobí ako pedagóg na Katedre pedagogiky a sociálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Sústredí sa na témy seba-regulácia a motivácia, výchova k zodpovednosti a samostatnosti či pedagogická diagnostika porúch správania. Spoluporacuje na projekte Teach for Slovakia či v Nadácii Pontis. Je veľký sympatizant lenivého rodičovstva, Montessori pedagogiky a školy Summerhill.
Mgr. Martin Kuruc, PhD.
V roku 2017 realizoval Martin Kuruc a jeho tím výskum motivácie a sebaregulácie učenia sa v prostredí školy u žiakov druhého stupňa základných škôl, prostredníctvom štandardizovaného dotazníka SRQ- Academic. Súčasťou výskumnej vzorky boli aj žiaci dvoch alternatívnych škôl: Waldorfskej a Montessori. Obe školy sú plneorganizované, riadne zapísané do siete škôl a prešli dlhoročným a pomerne náročným procesom experimentálneho overovania na Štátnom pedagogickom ústave SR.
Predmetom štúdie bolo identifikovať, aké je percentuálne zastúpenie rôznych štýlov motivácie u žiakov. Tieto motivačné štýly môžeme rozdeliť na dve skupiny:
- KONTROLNÉ /vonkajšia motivácia/
- motivácia k učeniu na základe snahy vyhnúť sa trestu alebo získať odmenu
- motivácia na základe snahy vyhnúť sa pocitom hanby a viny alebo potvrdenia podmienenej sebaúcty (pochvaly, vyzdvihnutia druhým človekom)
Spoločným znakom týchto druhov motivácie je, že sa prejavujú vysokou mierou prežívania vnútornej nekompetentnosti a nesamostatnosti u žiakov.
- AUTONÓMNE /vnútorná motivácia/
- radosť zo samotnej aktivity – učenie v škole ma baví a prináša mi potešenie
- motivácia na základe vnútorného presvedčenia – učiť sa a vedieť niečo je pre mňa zmysluplná hodnota
Tieto dva motiváčne štýly sa označujú ako autonómne a prejavujú sa vysokou mierou vnímania vlastnej kompetentnosti a schopnosti samostatne sa rozhodovať.
K akým výsledkom teda štúdia dospela?
Štúdia dospela k záveru, že v populácii detí zo štátnych škôl prevažovala štatisticky významne motivácia k učeniu na základe snahy vyhnúť sa trestu alebo získať odmenu- 40% žiakov a motivácia na základe snahy vyhnúť sa pocitom hanby a viny alebo potvrdenia podmienenej sebaúcty (pochvaly, vyzdvihnutia druhým človekom) – 35% žiakov. Oba tieto motivačné štýly sa označujú ako kontrolné a prejavujú sa vysokou mierou prežívania vnútornej nekompetentnosti a nesamostatnosti u žiakov. Vnútorná motivácia tzn. učenie v škole ma baví a prináša mi potešenie sa objavilo len u 5% žiakov a motivácia na základe vnútorného presvedčenia, že učiť sa a vedieť niečo je pre mňa zmysluplná hodnota, bola približne u 20% žiakov. Tieto dva motivačne štýly sa označujú ako autonómne a prejavujú sa vysokou mierou vnímania vlastnej kompetentnosti a schopnosti samostatne sa rozhodovať.
V alternatívnych školách to bolo štatisticky významne inak. Zastúpenie jednotlivých motivačných štýlov bolo vybalansované. Kontrolné štýly boli zastúpené u približne 50% a autonómne štýly taktiež. V skupine detí z alternatívnych ZŠ bolo 25% žiakov, ktorým učenie v škole prináša radosť a potešenie a 25% žiakov, ktorým učenie v škole dáva zmysel. Rozdiely medzi Waldorfskou a Montessori školou boli štatisticky nevýznamné a viac menej ich môžeme považovať za totožné.
Rozdiel medzi štátnymi školami a alternatívnymi školami považujú výskumníci za alarmujúci. Tak vysoký podiel detí, ktoré prežívajú v prostredí školy vlastnú nekompetentnosť a nesamostatnosť, je extrémne výrazný. Na základe týchto výsledkov považujú za potrebné, aby sa súčasný systém vzdelávania minimálne inšpiroval v alternatívnych prístupoch a Martin Kuruc tu osobne preferuje prístup Márie Montessori.
